O slávu Bardejova a jeho pamiatky sa postaral rozvoj cechov

PublikovanÚ: 28.11, 2023    TÚma: 

Mesto UNESCO Bardejov sa preslávilo svojimi remeslami a┬áobchodom. Tie vytvorili dostato─Źné finan─Źn├ę zdroje na┬á┬ávýstavbu reprezentatívnych me┼ítianskych domov, ale aj nábo┼żensk├Żch, obrann├Żch (hradieb) a┬áobchodn├Żch stavieb. Zachovali sa od stredoveku a┼ż dodnes a┬ású zdrojom hrdosti Bardejov─Źanov a dôvodom na n├ív┼ítevu mesta pre tis├şcky n├ív┼ítevn├şkov ro─Źne. Tieto pamiatky je mo┼żné obdivova┼ą a┬ávychutn├íva┼ą si ─Źaro mystickej gotiky a┬árannej renesancie v┬áka┼żdej ro─Źnej dobe. Informuje o┬átom riadite─ż Oblastnej organiz├ície cestovn├ęho ruchu (OOCR) ┼áARI┼á - Bardejov Ing. Radom├şr Jan─Źo┼íek.

 

Mimoriadna zru─Źnos┼ą remeselníkov

"Mimoriadna zru─Źnos┼ą remeselníkov, ┼íikovnos┼ą kupcov a┬ápo─Źetné krá─żovsk├ę privil├ęgi├í priviedli Bardejov na vrchol sl├ívy a┬ábohatstva u┼ż v┬á14. a 15. storo─Ź├ş. Pri─Źinila sa o┬átom┬á pr├íve vysok├í úrove┼ł bardejovských remesiel v┬ástredoveku, ktor├í bola jedn├Żm z┬áhlavn├Żch dôvodov hospod├írskeho vzostupu mesta. Z tohto obdobia sa zachovalo mnoho svetsk├Żch a┬ácirkevn├Żch stavieb, ktor├ę dodnes vtl├í─Źaj├║ Bardejovu stredovek├Ż charakter. Starobyl├ę centrum mesta tvor├ş ucelen├Ż s├║bor historick├Żch budov a┬ákomunik├íci├ş, ohrani─Źen├Ż takmer s├║visl├Żm p├ísom mestsk├ęho opevnenia. Ústrednou plochou centra je obd─║┼żnikov├ę Radni─Źn├ę n├ímestie, obstavan├ę radom me┼ítianskych domov s┬átypick├Żmi ┼ít├ştov├Żmi prie─Źeliami. Jeho dominantami s├║ Bazilika sv. Eg├şdia a┬ábudova historickej radnice. Ch├Żrne boli hlavne cechy tk├í─Źov, debn├írov, panciernikov a┬áz├ímo─Źn├şkov, kov├í─Źov,┬á kraj─Ź├şrov,┬á obuvn├şkov, pivovarn├şkov, ko┼żu┼ín├şkov, klobu─Źn├şkov, skl├írov a remen├írov. Cechy mali v├Żznamn├║ ├║lohu pri┬áobrane mesta, zachoval sa s├║pis 16 cechov zo 16.storo─Źia, povinn├Żch stava┼ą ozbrojencov," kon┼ítatuje R.Jan─Źo┼íek.

Na ─Źele s┬átká─Źmi┬á

Absolútne najvýznamnej┼íím bardejovsk├Żm remeslom v┬át├Żch dobách bolo tk├í─Źstvo. ─îo do mno┼żstva v├Żrobkov a┬áspôsobu organiz├ície, ┼żiadne iné remeslo a┬áazda ani v┼íetky ostatn├ę dokopy sa s┬án├şm nemohli rovna┼ą. V├Żroba zrejme nadväzovala na produkciu p├┤vodn├ęho slovansk├ęho etnika, ktor├í bola nesk├┤r ovplyvnen├í┬ánemeckými osadníkmi┬ázo Sliezska, kde malo tká─Źstvo ve─żkú tradíciu.

O┬áúrovni ─Ćal┼íích, najmä drevo a┬ákovospracuj├║cich remesiel v┬áBardejove, hovor├ş ve─żmi výre─Źne správa o┬ávyroben├ş 30 korviet (─żah┼í├şch vojensk├Żch lod├ş) bardejovsk├Żmi remeseln├şkmi v┬ároku 1551. V┬ámeste sa be┼żne vojenské plavidl├í nevyr├íbali, napriek tomu boli miestni remeseln├şci pod veden├şm dvoch vyslan├Żch odborn├şkov schopn├ş poduja┼ą sa na vyhotovenie pre nich nezvy─Źajn├Żch v├Żrobkov. Urobili to za necel├ę 4 mesiace, pri─Źom bolo potrebn├ę najskôr vyh─żada┼ą, vyr├║ba┼ą a┬ápop├şli┼ą drevo.

Z┬áostatných remesiel v┬áBardejove treba spomenú┼ą najmä kraj─Źírstvo, obuvn├şctvo, pivovarn├şctvo, ko┼żu┼ín├şctvo, klobu─Źn├şctvo, ─Źi v├Żrobu skla. Pod─ża arch├şvnych prame┼łov bolo v┬ároku 1437 v┬áBardejove celkovo 64 remesiel a┬á146 remeseln├şckych majstrov. V┬árámci dne┼íného Slovenska bol v┬átej dobe v├Ą─Ź┼í├ş po─Źet remesiel iba v┬áBratislave, Ko┼íiciach a┬áLevo─Źi.

V┬ásúvislosti s┬áremeslom je dôle┼żité spomen├║┼ą cechy, ke─Ć┼że mnoh├ę remeslá existovali pr├íve v┬ár├ímci týchto organiz├ícií. Bardejov mal v┬á─Źasoch┬áfeudalizmu mimoriadne ve─żk├Ż po─Źet cechov - 51, z┬áktor├Żch niektor├ę vznikli u┼ż v┬ástredoveku. Viac cechov ne┼ż Bardejov mohli ma┼ą iba ve─żk├ę mest├í Uhorska, ako Bratislava ─Źi Ko┼íice. Len pre porovnanie, v┬áKrakove v┬á15. storo─Ź├ş existovalo 30 cechov. Okrem toho pr├íve im Bardejov v─Ća─Ź├ş za jeden zo svojich najhodnotnej┼í├şch pokladov - 11 gotick├Żch kr├şdlov├Żch olt├írov, in┼ítalovan├Żch v┬áBazilike sv. Egídia, ktoré sponzorovali a┬áopatrovali najbohat┼íie cechy.┬á

(Zdroj: https://bardejov.travel/malo_vychyrene_cechy)

Spor s┬áPre┼íovom┬á o bielenie plátna

Najslávnej┼íí tk├í─Źsky cech vznikol v┬áBardejove u┼ż v┬á1. polovici 15. storo─Źia. Prv├í spr├íva o┬átextilnej výrobe v┬ámeste poch├ídza z┬ároku 1407. V┬ároku 1429 kr├í─ż ┼Żigmund Luxembursk├Ż udelil Bardejovu kr├í─żovské privil├ęgium (monopol) na bielenie pl├ítna. Neskôr cechov├ş majstri spolu s┬ámestskou radou vypracovali pravidl├í v├Żroby. Tk├í─Źstvu sa mohol venova┼ą ka┼żd├Ż obyvate─ż mesta aj okolia, hotov├ę pl├ítno musel ale pred├íva┼ą mestu. To kontrolovalo kvalitu tkaniny, ktor├í putovala do mestsk├Żch bieliarn├ş. I┼ílo o┬áprvú manufakt├║rnu v├Żrobu v┬ácelom Uhorsku. Od roku 1446 viedol Bardejov dlhoro─Źn├Ż spor s┬áPre┼íovom o┬ápr├ívo bielenia pl├ítna. Pr├şpad sa dostal a┼ż pred kr├í─ża Mateja Korv├şna, ktor├Ż roku 1480 t├║to ─Źinnos┼ą pod trestom 4000 flor├ęnov Pre┼íovu zak├ízal. Bardejovsk├ę pl├ítno sa pred├ívalo so ziskom po celom Uhorsku.

Pivo varili u┼ż pred 500 rokmi. V┬áprvej polovici 15. storo─Źia zrejme vznikol v┬áBardejove aj cech pivárov. Pivo sa ─Źasto uv├ídza v┬ámestských knih├ích ako dar, ktor├Żm si dom├íci uctili dôle┼żité osobnosti. V┬ároku 1426 poslali Bardejov─Źania sud piva sl├ívnemu po─żsk├ęmu rytierovi┬áZávi┼íovi ─îiernemu. V┬átom istom roku obdr┼żal sud p┼íeni─Źného piva biskup Peter z┬áRozhanoviec a┬áo┬árok na to putoval sud aj k┬áman┼żelke majstra krá─żovských taverníkov. Roku 1440 venovali Bardejov─Źania sud piva ko┼íick├Żm radn├Żm. Pivo pravidelne dost├ívala aj po─żsk├í rodina Balick├Żch, ktor├í skoro cel├ę 15. storo─Źie ovl├ídala Bardejov, a┬áako v├Ż┼żivnú potravu ho dost├ívali i┬árobotn├şci na stavb├ích. Tu sa hod├ş poznamena┼ą, ┼że vtedaj┼íie pivo sa zna─Źne odli┼íovalo od toho dne┼ín├ęho. Bolo omnoho hustej┼íie a┬ámalo tie┼ż men┼í├ş podiel alkoholu. Cech piv├írov mal najviac ─Źlenov v┬á17. a┬á18. storo─Ź├ş, kedy patril k┬ánajbohat┼í├şm v┬ámeste.

Rozvoj┬á a┬áúpadok cechov

Za─Źiatkom 15. storo─Źia vznikol aj cech kraj─Źírov - prvá zmienka o┬á┼łom je z┬ároku 1435. Cech ko┼żu┼ín├şkov sa spom├şna v┬ároku 1457. Z┬ároku 1475 poch├ídza zmienka o┬ácechu hrn─Źiarov (prvom na Slovensku). Najstar┼íia zmienka o┬ácechu debn├írov je datovan├í rokom 1478. O┬ádva roky neskôr pramene potvrdzujú existenciu cechu stol├írov. V┬ároku 1492 sa spom├şna cech remen├írov. V┬ádokumente z┬ákonca 15. storo─Źia sa uv├ídzaj├║ aj cechy panciernikov a┬áz├ímo─Źn├şkov. K┬ároku 1494 mo┼żno potvrdi┼ą existenciu cechu kov├í─Źov.

Z┬ároku 1499 sa zachovali obsiahle stanovy cechu obuvníkov, kde sa okrem iného uvádzajú podmienky, za ktorých sa tovari┼í mohol sta┼ą majstrom. Surov├║ ko┼żu musel najprv upravi┼ą a┬án├ísledne z┬ánej vyrobi┼ą 3 p├íry top├ínok: jeden pod─ża najnov┼íej módy, ─Ćal┼íie dva pod─ża zvy─Źajn├Żch noriem. Stanovy tie┼ż pr├şsne zakazovali vybera┼ą si u─Ź┼łov a┬átovari┼íov.
Súpis cechov povinných stava┼ą ozbrojencov na obranu mesta zo za─Źiatku 16. storo─Źia spomína e┼íte cechy mäsiarov, kamenárov, s├║kenn├şkov a┬áryb├írov. 16 cechov, ktoré dok├ízate─żne spom├şnaj├║ pramene, sa v┼íak ani z─Ćaleka nepribli┼żuje k┬áuv├ídzan├ęmu po─Źtu 51. ─Äal┼íie cechy tak museli vznikn├║┼ą v┬áneskor┼íom obdob├ş. Dialo sa to i┬ánapriek tomu, ┼że od polovice 16. storo─Źia za─Źalo mesto hospod├írsky upada┼ą. Medzi remeseln├şkov, ktor├ş v┬áBardejove cechov├║ organiz├íciu nikdy nemali, patrili zlatn├şci, zlieva─Źi, k├║pe─żn├şci, pek├íri, mlyn├íri, maliari, ─Źi lek├íri.
Cechy zohrali dôle┼żitú ├║lohu v┬ározvoji remesiel, postupne sa v┼íak svojimi strnulými predpismi stali brzdou pokroku, a┼ż dospeli k┬ázániku. Ofici├ílne boli zru┼íené v┬ároku 1872. Pozoruhodn├í zbierka bardejovsk├Żch cechov├Żch pamiatok (cechov├ę znaky, truhlice, artikuly, f─ża┼íe, pe─Źatidl├í i┬ásamotn├ę cechov├ę v├Żrobky) sa nach├ídza v┬áexpozícii ┼áari┼íského múzea┬áv┬ábudove┬áhistorickej radnice. Takmer neuverite─żne vyznieva informácia o┬ádodnes aktívnom pohrebnom cechu v┬áne─Ćalekej┬áobci Kurima. Cech zalo┼żený v┬ároku 1690 do dne┼ín├Żch dní pripravuje poslednú rozl├║─Źku zosnul├Żm.

Zdroje: Koku─ża: Dejiny Bardejova; Sroka: Bardejov v┬áXV. storo─Źí; Gutek: Remeslá a┬ácechy v┬ástredovekom Bardejove

Kúpele, pamiatky, príroda lákaj├║ ┬á

Severovýchod Slovenska - Bardejov, Svidník a┬áich okolie, majú mnoho lákadiel na┬án├ív┼ítevu. S├║ medzi┬á nimi pamiatky, zap├şsané do zoznamu UNESCO. Medzi kuriozitami je lampov├Ż st─║p pod ktor├Żm sa st├şnalo, Katov dom, katova lavica v┬áBazilike svät├ęho Eg├şdia, novodob├í socha kata na Radni─Źnom n├ímest├ş. ─Äal┼í├şmi l├íkadlami s├║ aj in├ę region├ílne kuriozity (https://bardejov.travel/ma_zopar_kuriozit), Bardejovské Kúpele, historick├ę pamiatky,┬áprírodn├ę scen├ęrie a lie─Źiv├ę singletracky.

Bardejovské Kúpele s├║ pln├ę zaujímavej drobnej architekt├║ry i┬áimpozantných stavieb. Cisárovnu┬á Sisi pripom├şna M├║ze├ílny apartm├ín a kr├í─żovsk├Ż apartm├ín Sisi, oba v┬ák├║pe─żnom dome Al┼żbeta. Mesto Bardejov nezaost├íva, turistov tento rok pote┼íil prenosn├Ż n├ípis BARDEJOV, pri ktorom sa mô┼żu fotografova┼ą. Medzi klenoty┬ámesta patr├ş ┼Żidovsk├ę suburbium - Star├í synagóga v┬áBardejove a zachovan├ę ┬áBardejovsk├ę ba┼íty.

Atraktívna vojenská história

Medzi najfotografovanej┼íie lokality regiónu patrí Údolie smrti, kde je medzi obcami Kapi┼íová, Kru┼żlov├í a Ni┼żn├í P├şsan├í tankov├í technika zn├ízor┼łujúca tankov├║ rotu v ├║toku. Pamätn├şk na Dukle zas pripom├şna Karpatsko-dukliansku vojensk├║ oper├íciu z┬ájesene 1944. V are├íli pr├şrodného m├║zea ako aj okolo cesty do Svidn├şka je rozmiestnených 55 kusov rozli─Źnej ┼ąa┼żkej bojovej techniky. Vojensk├ę historick├ę m├║zeum Pie┼í┼ąany (www.vhu.sk), prevádzkuje Centr├ílnu expozíciu Múzejného oddelenia VHM vo Svidn├şku a Vyhliadkov├║ ve┼żu na Dukle v katastri obce Vy┼íný Kom├írnik (v zime zavret├í). Priamo vo Svidn├şku l├íka od decembra minul├ęho roka vyhliadka s┬á├║tul┼łou, ktor├║ uviedli do prev├ídzky nad b├Żval├Żm vlekom. Najlep┼íie z├íbery zo Svidn├şka s├║ z┬áPamätn├şka sov. hrdinov vo Svidn├şku, na sochu gen. Svobodu v┬ácentre mesta, na skanzen a┬áletisko nad Svidn├şkom.

Drevené kostoly lákajú v okrese Bardejov:┬áHervartov, Tro─Źany, Kriv├ę, Ko┼żany, Lukov, Fri─Źka, Jedlinka, Mikul├í┼íov├í, Zboj. V okrese Svidník: kostol├şk v skanzene Svidn├şk, ─Ćalej Potoky, ┼áemetkovce, Miro─ża, Krajn├ę┬á─îierno,┬áLadomirova a┬áBodru┼żal, Pr├şkra, Dobroslava, Ni┼żný Kom├írnik, Vy┼ín├Ż Kom├írnik, Medvedie, Hunkovce.

Viac je na: www.bardejov.sk, www.kupele-bj.sk, www.svidnik.sk, www.visitbardejov.sk

Projekty a ich aktivity sú realizované s finan─Źnou podporou Ministerstva dopravy a výstavby Slovenskej republiky.┬á ┬á


Chcete uverejni╗ t˙to sprßvu na Va╣ej strßnke ? Poużite nasledovnř kˇd.

Autor: admin
 

Hodnotenie Ŕlßnku

PriemernÚ hodnotenie: 0
Hlasov: 0

ZvoÁte poŔet hviezdiŔiek:

Vynikaj˙ci
VeÁmi dobrř
Dobrř
Priemernř
Zlř

Możnosti

Vytvo°il Webdesign Dra-go.cz

╚as potrebnř k spracovaniu strßnky 0.20 sek˙nd