"Samozrejme je na zvážení každého zákazníka aký veľký
solárny systém si nainštaluje. Môžete mať nainštalovaných toľko slnečných
kolektorov, koľko chcete a rovnako môžete mať predimenzované aj kapacity
zásobníkov (bojlerov) z hľadiska akumulácie. O zmysluplnosti
a ekonomike takejto investície sa dá diskutovať, no niektorí investori
preferujú čo najväčšie solárne pokrytie (tzn. čo najvyššiu mieru sebestačnosti)
pred ekonomickou zmysluplnosťou. Čo však robiť v opačnom prípade, keď sa vám
zmenia pomery spotreby k výrobe teplej vody", pýta sa T. Jančařík. Dodáva, že môže ísť napr. o prípad vysokej kapacity na
ohrev vody vo viacgeneračnom rodinnom
dome, ktorú predtým spotrebovali dve rodiny s 8 členmi. A ešte
k tomu v sezóne prevádzkovali aj bazén, prípadne v prechodnom
období používali prebytky teplej vody na podporu vykurovania. Zrazu namiesto
potrebných 1-2 kolektorov pre jednu reálne bývajúcu osobu majú 6 či 8 slnečných
kolektorov. "Z ekonomického hľadiska nedáva príliš zmysel
demontovať zvyšné kapacity. Samotná cena nových slnečných kolektorov tvorí
(podľa rozsahu a zložitosti, typu zariadení) len cca štvrtinu až tretinu
z ceny celej zostavy kompletného solárneho systému. Pritom montážne práce
sa môžu vyšplhať až na polovicu. Zadarmo nie je ani demontáž a úprava
pôvodného zariadenia. Pri zohľadnení zostatkovej hodnoty v prípade
staršieho zariadenia nemusí byť jeho úprava vôbec ekonomicky zaujímavá. Preto
si takýto krok treba dobre zvážiť. Veď ani terajší stav nízkej spotreby nemusí
trvať večne a kapacity v zálohe sa s ohľadom až na 40 ročnú
životnosť slnečných kolektorov môžu ešte zísť. Navyše prehrievanie solárnemu
systému nie je zásadný problém, ak je
postavený z kvalitných komponentov. Skráti sa napr. interval výmeny
kvapaliny z 8-10 rokov na povedzme 5-6 rokov. Na druhú stranu, podobne ale
môže byť ekonomicky zaujímavé doplniť zostavu o ďalšie kolektory
v prípade potreby rozšírenia počtu osôb, či ich spotreby," upozorňuje T.
Jančařík. "Pri návrhu systému pre rodinné domy rátame s kolektorovou
plochou 1,2 až 1,5 m2 na jedného obyvateľa, pričom na jeden meter štvorcový
kolektorovej plochy pripadá 50 až 60 l objemu zásobníka, z čoho vychádzajú
naše dve najviac predávané zostavy. Najmenšia ponúkaná zostava, ktorá sa skladá
z dvoch kolektorov TS300 s celkovou absorpčnou plochou 3,56 m2 spolu
s 200l solárnym zásobníkom, je vhodná pre menšiu domácnosť s 2 - 3 osobami
na prípravu teplej vody. Druhá najviac predávaná zostava pozostávajúca
z troch kolektorov TS300 spolu s 300l zásobníkom, je vhodná pre 4 až
5 osôb," vypočítava T.Jančařík. Dodáva, že veľakrát sa zákazníci pýtajú, prečo potrebujú väčší
zásobník, než aký mali v minulosti. Ak mali cca 120 l zásobník ohrievaný
elektrickou špirálou, teraz budú potrebovať 200 l solárny zásobník. Je to
preto, že solárny zásobník má niekoľko špecifických vlastností, ktoré mu
umožňujú efektívne plniť svoju úlohu a nemôže byť nahradený akýmkoľvek
zásobníkom. Musí byť schopný kedykoľvek absorbovať solárnu energiu a uchovať ju
aj počas kritických dní (zamračené, nárazová nadspotreba vody a podobne) a v
prípade potreby musí umožniť núdzový dohrev, ale len v nevyhnutnom objeme
svojej zásoby. Na druhej strane plynový, alebo elektrický bojler, je zásobovaný
energiou 24 hodín denne a vystačí si aj s menším objemom. Bez aktívneho využívania obnoviteľných zdrojov energie (OZE)
sa nový dom "nezmestí" do nových pravidiel platných od 1.1.2021. Najlepšia je
kombinácia viacerých druhov OZE, ale v takomto energetickom mixe by nemali
chýbať slnečné kolektory. Pretože energetická úroveň nových domov má byť blízka
nule, práve finančne najdostupnejšie spomedzi OZE sú slnečné kolektory, ktoré
zabezpečia zhruba polovicu energie na ohrev teplej vody a prispejú tak do
celkovej energetickej bilancie tepelného systému. "Slnečné kolektory nielen šetria náklady na ohrev vody, ale
sú ekonomicky výhodné, prevádzka
je bezemisná a prevádzkové náklady sú v porovnaní s inými
technológiami takmer nulové. Z hľadiska životného prostredia, ktorého ochrana
je v dnešnej dobe na prvom mieste, sú tiež na špičke medzi OZE.
Nezanedbateľný je fakt, že kým spotreba energií na kúrenie sa dá znižovať
zvolenými materiálmi a zateplením, náklady na ohrev teplej vody sú menej
ovplyvniteľné a ostávajú približne rovnaké pri všetkých typoch domov.
Teplej vody, a teda aj energiu potrebnú na jej ohrev, potrebujeme rovnako,
či bývame v staršom nezateplenom dome, nízkoenergetickom, pasívnom alebo
takmer nulovom dome. Preto potreba
energie na ohrev vody predstavuje pri staršom nezateplenom dome cca 14%, zatiaľ
čo pri takmer nulovom dome (A0) môže predstavovať aj 67%," vysvetľuje T.
Jančařík. Rozdelenie do energetických tried vypovedá o ich
energetickej náročnosti, pričom potreba tepla na ohrev vody je rovnaká pre
všetky typy domov (napr. 3 000 kWh/rok). Platí teda, že čím je dom energeticky
menej náročný (lepšie zateplený), tým väčší je podiel teplej vody na celkovej
spotrebe tepla: Starší nezateplený dom (C) - spotreba tepla 22 000
kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 19 000 kWh/rok - podiel teplej vody na
celkovej spotrebe tepla 14% Nízkoenergetický dom (B) - spotreba tepla 13 000 kWh/rok
- spotreba tepla na vykurovanie 10 000 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej
spotrebe tepla 23% Ultranízkoenergetický dom (A1) - spotreba tepla 8 000
kWh/rok - spotreba tepla na vykurovanie 5 000 kWh/rok - podiel teplej vody na
celkovej spotrebe tepla 38% Takmer nulový dom (A0) - spotreba tepla 4 500 kWh/rok -
spotreba tepla na vykurovanie 1 500 kWh/rok - podiel teplej vody na celkovej
spotrebe tepla 67% Viac je na www.thermosolar.sk
Autor: admin
|
Svisiace odkazyHodnotenie lnkuHlasov: 0 Monosti |