Určité druhy skla nie sú recyklované materiálovým zhodnotením,,V Slovenskej
republike nie sú určité druhy skla recyklované materiálovým zhodnotením.
Ide o sklá s drôtenou vložkou, bezpečnostné a tvrdené sklá, sklá
z automobilov a elektrozariadení. Zámerom fondu v nasledujúcom období
je podpora vybudovania spracovateľskej linky, ktorá by umožňovala
spracovávanie aj takýchto skiel. Strategické zámery predpokladajú
spoluprácu s územnými samosprávami na zabezpečení zberu a separácie
odpadového skla v krajoch, kde nedosahuje úroveň porovnateľnú s inými
územnými celkami. Postupne prejdeme od systému plošnej podpory separovaného
zberu skla v rámci miest a obcí, k budovaniu systému zberu a separácie
skla v rámci zberných oblastí. Jednou zbernou oblasťou bude západné
a stredné Slovensko a druhou východné Slovensko“, povedal J. Líška. Ďalej poukázal na to, že čistý váhový podiel objemu skla v komunálnom odpade je max. 6 % (zdroj: „Účasť obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“). Tento podiel bol získaný kvalifikovaným odhadom dlhodobého monitorovania na vybraných zberových územiach (5 rokov). Na základe toho teda možno predpokladať, že disponibilný objem skla v komunálnom odpade bol v roku 2008 cca 106 000 ton / rok (Tab. 1). Tab. 1 – Disponibilné množstvo odpadového skla v tonách v komunálnom odpade za rok 2008
Zdroj: štúdia: „Účasť
obcí a miest pri zhodnocovaní odpadu“ Úroveň separovaného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 50 až 60 %Podľa sektora skla Recyklačného fondu je úroveň separovaného zberu a následnej recyklácie odpadového skla okolo 50 až 60 % (ide o všetko sklo). Spoločnosť Vetropack Nemšová, s. r. o., vykazuje mieru recyklácie odpadu zo sklenených obalov z celkového množstva vyseparovaného odpadového skla takmer na úrovni 40 %. Rezervy sú v ešte stále nedostatočne rozvinutom separovanom zbere skla, ale aj v tom, že stále nie sú dobudované kapacity na spracovanie určitých druhov skiel – napríklad autoskiel, či skiel z televíznych obrazoviek a elektrozariadení. Sektor skla Recyklačného fondu pritom vyvíja v tomto smere dlhodobé aktivity, ktoré by mali situáciu pomôcť riešiť. Od svojho vzniku, v roku 2002 do novembra 2011, podporil spolu 235 projektov v celkovej hodnote 7,3 mil. EUR. Dotácie boli zamerané na podporu separovaného zberu skla, spracovanie odpadového skla, propagáciu, štúdie a informačné systémy. V neposlednom rade je treba pripomenúť, že rozvoj separovaného zberu skla je však možný len za aktívnej účasti samospráv a rozhodujúcim prvkom v celom systéme je aktívne zapojenie verejnosti - občanov. Z celkového počtu projektov bolo na 16 jednokomoditných poskytnutá podpora 1,5 mil. EUR a na 219 viackomoditných projektov podpora viac ako 5,8 mil. EUR. V komodite sklo až 80 % podpory Recyklačného fondu smerovalo do zavedenia a zintenzívnenia separovaného zberu v mestách a obciach, resp. organizácií odpadového hospodárstva. ,,Medzi najzaujímavejšie podporené projekty zo sektora skla Recyklačného fondu patrí projekt spoločnosti Vetropack Nemšová, s. r. o., podporený sektorom skla sumou 663 878 EUR na výstavbu novej triediacej linky, ktorá umožnila spracovanie maximálneho množstva vykúpeného skla zo separovaného zberu v požadovanej kvalite. Ďalšie podporené projekty sa týkali predovšetkým separovaného zberu v mestách a obciach“, konštatoval J. Líška. Vetropack Nemšová, s. r. o., ako jediný na Slovensku, spracováva použité skloPráve Vetropack Nemšová, s. r. o., ako jediný na Slovensku, spracováva použité sklo (obalové aj napr. nelepené tabuľové sklá) pri výrobe obalového skla. Pri výrobe sa do zmesi pridáva 30 až 90 % sklenených črepín a to v závislosti od čistoty vyseparovaného skla. Obaly zo skla sú v súčasnosti široko využívané a použité sklo sa dá prakticky neustále recyklovať. Využívanie starých sklenených obalov pri výrobe skla pritom šetrí nielen prírodu - sklenená fľaša v prírode zostane takmer 4-tisíc rokov, ale tiež energiu na výrobu nového obalu. Najhodnotnejšie je pre výrobcov číre sklo, lebo sa dá pridávať do všetkých druhov skiel. Recykláciou skla sa ušetrí veľké množstvo elektrickej energie, ale aj vstupné suroviny - piesok, vápenec, živec, ktoré sa tak nemusia ťažiť. Hospodárska kríza tvrdo zasiahla aj separovaný zber, ktorý vždy bol pre obce stratový.Úlohou Recyklačného fondu preto aj v najbližšej
budúcnosti ostáva podporovať mestá a obce príspevkami za vyseparované
sklo, ale aj dotáciami na zavedenie a zintenzívnenie separovaného
zberu skla. ,,Žiaľ, fond má od roku 2005 každoročne k dispozícii
čoraz nižšie finančné prostriedky, ktoré môže použiť na tento
účel. Podľa novely zákona o odpadoch (č. 733 z roku 2004), neplatia
za dovoz inak spoplatnených obalov, obalových materiálov alebo výrobkov
balených v takýchto obaloch do Recyklačného fondu tí dovozcovia,
ktorí v danom kalendárnom roku splnia limity zhodnotenia alebo recyklácie
odpadov z daného druhu obalov, stanovené nariadením vlády Slovenskej
republiky. Ročne tak fondu chýba cca 50 % zdrojov z obdobia pred účinnosťou
tohto zákona“, uzavrel J. Líška.
Zdroj:
Recyklačný fond
Chcete uverejni tto sprvu na Vaej strnke ? Pouite nasledovn kd.
Autor: admin
|
Svisiace odkazyHodnotenie lnkuHlasov: 0 Monosti |