|
„Vodárenské spoločnosti vlastnia infraštruktúru sietí a zariadení za viac ako miliardu Eur. Väčšina tohto majetku prešla z pôvodných štátnych podnikov a v rokoch po transformácii bola ďalej rozvíjaná investíciami. Dnes sa vodárenské spoločnosti musia o tento majetok starať. Kompetencie samotnej vodárenskej spoločnosti mnohokrát ovplyvňujú kvalitu starostlivosti o vodovodné a kanalizačné siete, ale aj iné zariadenia, napr. úpravne vody, čerpacie stanice či čistiarne odpadových vôd. Spôsob, akým odstraňuje poruchy a akú pozornosť venuje preventívnej údrþžbe i predchádzaniu poruchám, priamo vplýva na þživotnosť zariadení a sietí a taktieþž spoľahlivosť dodávok vody, či rýchlosť odstránenia porúch,“ uviedol Peter Laco, MBA, Manaþér oddelenia poradenských služieb spoločnosti KPMG na Slovensku. „Životnosť zariadení sa pri nesprávne vykonávanej starostlivosti a údržbe znižuje a zariadenie, ktoré malo vydržať, povedzme, dvadsať rokov, nemusí byť funkčné už po desiatich rokoch,“ dodáva Peter Laco, MBA. Náklady na vybudovanie nových sietí sú v dnešnej dobe vysoké. Najmä menšie obce, ktoré si vybudovali vodovodnú sieť či kanalizáciu v minulosti, by dnes už investíciu takého rozsahu jednoducho neutiahli. Pomôcť môžu európske fondy, ich prioritou sú však najskôr obce s väčším počtom obyvateľov a s chýbajúcou infraštruktúrou. Nezostáva iná voľba, len dôkladná starostlivosť o sieť a zariadenia a tým predlžovanie životnosti. Ďalšou oblasťou, ktorá je ovplyvnená správnou starostlivosťou o siete a zariadenia, je množstvo strát vody. K stratám vody vo vodárenstve prichádza aj prirodzene z dôvodu technických preplachov potrubí či z dôvodu udržiavania čerstvosti vody vo vodojemoch. Kde je priestor na zlepšovanie, sú neželané straty vody, ktoré sa môžu pohybovať od niekoľko málo percent až po desiatky percent. Napríklad v podtatranskej obci Gánovce boli straty vo výške 73% z celkového množstva vody dodanej do potrubia. Po nasadení opatrení tieto straty klesli o 52% a zlepšili sa aj tlakové pomery na postihnutých častiach siete, t.j. u časti spotrebiteľov.1 Z technického pohľadu, jedným z významných faktorov ovplyvňujúcich životnosť vodovodných sietí je dôsledné sledovanie a riadenie tlaku v sieti. Tlak je jedným z dôležitých parametrov dodávky vody. V prípade nízkeho tlaku môže byť použitie vody u spotrebiteľa obmedzené, napríklad v extrémnom prípade nepotečie na poschodí voda. Naopak, pri vysokom tlaku, môže byť problém pri jej využití rôznymi prístrojmi, napríklad práčky či bojlery sa môžu inou pretlaku v potrubí aj pokaziť. Z tohto dôvodu je tlak definovaný ako jeden z parametrov kvality dodávok vody určený aj Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. Vodárenské spoločnosti musia dodržiavať predpisy, t.j. štandardy kvality dodávok vody a odvádzania odpadovej vody.2 V niektorých krajinách EÚ sú priamo určené aj zľavy, pokuty, či iné povinnosti pri ich nedodržaní, ktoré musia vodárenské spoločnosti rešpektovať a prípadne nahradiť odberateľom škodu, či uplatniť zľavu za dodanú vodu. Tlak v potrubí je však zaujímavý aj z pohľadu poruchovosti samotného potrubia. Zo štúdií uskutočnených na túto tému vo Veľkej Británii vyplýva, þe pri znížení tlaku na polovicu (pri dodržaní predpísaných minimálnych hodnôt) bolo zníženie výskytu prasklín sedemnásobné3. Ďalším zo štandardov kvality je „dodržanie lehoty na odstránenie príčin nedostatočného množstva vody alebo nedostatočného pretlaku vody“, čo zjednodušene znamená spoľahlivosť poskytovania služieb. Meria sa práve dĺžkou výpadku služby, t.j. časom neplánovanej odstávky vody. Rýchle, ale aj kvalitné odstránenie poruchy vyžaduje od vodárenských spoločností či prevádzkovateľov sietí dôkladnú znalosť infraštruktúry. A to nielen z pohľadu technického, ale aj geografického. Stovky aþ tisícky kilometrov potrubí nie je možné evidovať v hlavách pracovníkov. Ak má byť porucha odstránená rýchlo, treba presne vedieť, kde je porucha, kde sú uzatváracie zariadenia, na ktorej strane cesty, či z akého materiálu je potrubie a ako sa dá porucha odstrániť.
Kvalifikovaní pracovníci budú vždy nevyhnutní pre realizáciu opráv a vykonávanie preventívnej údržby. Potrebujú však byť podporení informáciami a následne môþe byť aj plánovanie ich činností efektívnejšie. Podiel ich aktivít by mal smerovať k zvyšovaniu podielu preventívnej na úkor okamžitej údržby. Ak sú plánované aktivity na dlhšiu dobu vopred, môžu byť obstarané za výhodnejších podmienok. Dobré plánovanie údržby je predpokladom pre zamestnávanie menšieho počtu pracovníkov, pretože sú znižované prestoje a práca je celkovo lepšie organizovaná.
Infraštruktúru, ktorú vlastnia prostredníctvom vodárenských spoločností mestá a obce, je potrebné udržiavať v čo najlepšom stave, iba za daných podmienok, nám bude slúþiť dlhšie a spoľahlivejšie. Takouto starostlivosťou sa dajú dokonca ušetriť či uvoľniť budúce investície na výstavbu nových častí sietí a zariadení na úkor nákladov na obnovu zariadení.
O KPMG: 1 Časopis TECHNIKA 6/2006 - DHI technológia zniþovania únikov vody. http://www.dhi.sk/publikacie/Casopis%20TECHNIKA%20-%20Znizovanie%20unikov.pdf
Zdroj: KPMG Slovensko spol. s r.o
Chcete uverejni tto sprvu na Vaej strnke ? Pouite nasledovn kd.
Autor: admin
|
Svisiace odkazyNajtanej lnok na tmu KPMG: Vplyvom globálnej finančnej krízy sa automobilový priemysel zoštíhľuje Hodnotenie lnkuHlasov: 0 Monosti |
